Každé dieťa má loptu, ale nehrá sa s ňou toľko, koľko je potrebné. To je veľká chyba. V ére moderných technológií sa na loptu zabúda, hoci je silným nástrojom pre rozvoj dieťaťa. Deti sa prirodzene učia hrou a pohybom. Hra je vyjadrením ľudskej prirodzenosti, základnej potreby, spôsobu vyjadrovania. Deti sa potrebujú hýbať, aby sa zdravo rozvíjali a aby sa dobre cítili. Slovami Dr. Ranka Rajovića, pohyb je základom pre rozvoj mozgu.
„Lopta – jedna hračka za všetky.“
Pohyb a hra predstavuje dôležitý faktor v rozvoji dieťaťa.
 |
Dobre rozvinutá motorika, sa jednoznačne pozitívne odráža v ďalších oblastiach života dieťaťa. Fyzická aktivita u človeka a hlavne počas jeho rozvoja je nevyhnutná. Dr. Ranko Rajović zdôrazňuje rozvoj pohybu, pričom poukazuje na veľký význam fyzickej aktivity v prírode aj pri každodenných interakciách dieťaťa.
Stále viac detí má kombinované ťažkosti (hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, zhoršená jemná a hrubá motorika, zlé držanie tela, zlý spôsob úchopu pera, nízka koncentrácia, slabá pozornosť a schopnosť pamätať si) a jedným z dôvodov je aj obmedzovanie motorických hier.
Odborníci aj rodičia neustále hľadajú nové možnosti a technické objavy napomáhajúce výchove a vzdelávaniu, avšak už pred desaťročiami bolo jasné, že najlepšia hračka je na dosah ruky, je to lopta.
Áno, všetko by mohlo byť tak jednoduché, ale v okamihu, keď sa objavilo slovo lopta spolu s ním sa vynorila skupina otázok pre dnešných rodičov aj odborníkov. Čo je potrebné k lopte? Akú má mať veľkosť? Akú váhu? Akú farbu? …atď. Milí rodičia, dovoľte dieťaťu vybrať si tú, ktorá sa mu páči, hlavne aby bol výber na ňom. Je to úžasné, ale dieťa si skutočne vyberie len jednu, práve tú, ktorá je pre neho najlepšia.
Skúsenosti nám hovoria, že ťažšie lopty si vyberajú deti s problémami proprioceptívneho vnímania (vnímanie hĺbkové, vnímanie prostredníctvom receptorov v šľachách, kĺboch, svaloch, ktoré poskytujú informácie o práci svalov a celého tela.) Propriocepcia, ktorá je často nazývaná šiestym zmyslom, je schopnosť ovládať svaly a rovnováhu pomocou čoho človek odoláva gravitácii. Gravitačný tlak je jedným z najväčších stimulátorov nervovej štruktúry, ktorá sa rozvíja konštante.
Dieťa, ktoré dostatočne neovláda jemnú motoriku si vyberie práve tú najmenšiu loptu a pokúša sa s ňou hrať. Tak je to správne, pretože tým precvičuje práve to, čo potrebuje, vedené vnútornou motiváciou, ktorá je dôležitým faktorom pri učení.
Niektoré deti si vyberú loptu s výbežkami (masážna loptička). Tieto deti potrebujú zlepšiť svoju dotykovú pamäť. Takže výber lopty necháme na dieťa.
Ďalšie znaky miery rozvoja motoriky a dynamickej akomodácie oka môžeme sledovať počas hry s loptou. Päť ročné dieťa by malo byť schopné, chytiť letiacu loptu s vystretými rukami. Podľa výskumu Dr. Ranka Rajovića, v Srbsku len zhruba 50% detí, dokáže desať krát za sebou chytiť letiacu loptu s vystretými rukami pred sebou. Predpokladáme, že toto platí pre celú Európu. Z roho vyplýva, že polovica detí nerozvíjalo túto zručnosť v správnom čase, a teda s loptou sa hralo veľmi málo.
Lopta je bezpochyby najlepšou hračkou všetkých čias, pričom hra s ňou zlepšuje
- vizuálno-motorickú koordináciu
- akomodáciu oka, rovnováhu a jemnú motoriku
- schopnosť rozlišovať veľkosť, hmotnosť a zvuk
- dýchanie a celkové okysličenie tela
- tímovú spoluprácu
- koncentráciu a zlepšuje prejavy hyperaktivity
Hra s loptou je zároveň mocným nástrojom v prevencii mnohých zdravotných problémov, ktoré sa môžu prejaviť neskôr v školskom prostredí.
Stimulujúce prostredie sa priamo odráža na rozvoji mozgu, teda na schopnostiach a zručnostiach dieťaťa. To sú dôvody, prečo na hodinách Abakusu pracujeme popri počítadle aj s loptou a ďalšími pomôckami. Počas letných táborov je lopta súčasťou každodennej rozcvičky a mnohých ďalších hier.
Spracoval podľa http://www.ntcucenje.com/lopta-najbolja-igracka-svih-vremena
Miloš Vincík, Fantao o.z. 7.5.2017